Oltár Poslednej večere je rekonštrukciou stredovekého oltára, ktorého veľká časť je nenávratne stratená. Zachovali sa z neho len tabuľové maľby v predele a oltárny nadstavec. Historické pôvodné súčasti sú doplnené o novodobú repliku zničených oltárnych obrazov. Pôvodný neskorogotický Oltár Poslednej večere bol do Dómu umiestnený pri tzv. veľkej prestavbe v roku 1896 ako dar mesta Bardejov košickému biskupovi Žigmundovi Bubicsovi.
Počas druhej svetovej vojny bol oltár evakuovaný, v dôsledku čoho pri vojnových a povojnových udalostiach silne poškodené oltárne obrazy zanikli. Rekonštruovaný oltár dnes stojí na mieste predošlého neskorogotického Oltára Smrti Panny Márie, ktorý bol rovnako evakuovaný a zničený. Súčasná inštalácia oltárneho celku pripomína oba nezachované stredoveké oltáre, ktoré sa po druhej svetovej vojne do Dómu už nevrátili, ako symbol zaniknutého sakrálneho kultúrneho dedičstva. Zároveň je pamätníkom dvoch totalitných režimov, ktoré sa zapísali do dejín mesta Košice.
Rekonštrukčná prezentácia Oltára Poslednej večere sa skladá zo štyroch častí. Z pôvodného oltára pochádzajú dve časti – tabuľové maľby dvoch adorujúcich anjelov z 15. storočia z predely a oltárny nadstavec z 19. storočia s gotickou sochou archanjela Michala. V strede predely sa nachádza novodobá schránka pre svätostánok alebo relikviár. Tretia, stredná časť, má podobu trojdielnej tabuľovej maľby (triptychu) a predstavuje novodobú repliku pôvodných obrazov. Štvrtou časťou je obetný stôl, menza a stipes, uprázdnený po Oltári Smrti Panny Márie.
Koncepcia spojenia pôvodných fragmentov oltára s replikou zničených obrazov prezentuje skladbu z viacerých časových vrstiev od vzniku pôvodného Oltára Poslednej večere v 15. storočí v Bardejove cez jeho inštaláciu v košickej katedrále koncom 19. storočia až po pohnuté udalosti polovice 20. storočia. Historická rovina prepojená s funkciou súčasnej rekonštrukčnej prezentácie zaniknutého sakrálneho diela oživuje pamäť na zabudnutý oltár. V širšom pohľade tiež vypovedá o vzácnej stratenej podobe Dómu z obdobia jeho starších dejín.
Požehnanie rekonštruovaného Oltára Poslednej večere sa uskutočnilo 16. novembra 2025 počas odpustovej sv. omše pri príležitosti vrcholiaceho jubilejného roka, na sviatok patrónky mesta sv. Alžbety Uhorskej a pri životnom jubileu 75. rokov košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera. Rekonštrukcia Oltára Poslednej večere včleňuje do interiéru Dómu nový oltárny celok, vytvorený v snahe valorizovať historický fond kostola a dať priestor pre súčasný výklad jeho liturgického potenciálu. Esencia času rozhodne o vyzretí spoločenských a pamiatkových hodnôt nového oltárneho celku ako aj o statuse, ktorý zaujme v duchovnom živote katedrálneho chrámu.
Historická fotografia Oltára Poslednej večere na pôvodnom mieste v apside južnej bočnej lode s dedikačným nápisom na menze, 20. – 30. roky 20. storočia.
Archív Pamiatkového úradu SR
Dobový pohľad do severnej bočnej lode s vyznačeným zaniknutým Oltárom Smrti Panny Márie na súčasnom mieste rekonštruovaného oltára, okolo 1910.
Východoslovenské múzeum
Historická fotografia zaniknutého Oltára Smrti Panny Márie, 20. – 30. roky 20. storočia.
Východoslovenské múzeum
Pamiatky vo vysokom stupni poškodenia vrátené z evakuácie do Dómu, 1947.
Archív Pamiatkového úradu SR
Proces reštaurovania priamo v Dóme, pohľad na uprázdnený obetný stôl Oltára Smrti Panny Márie bez retabula, polovica 50. rokov 20. storočia.
Archív Pamiatkového úradu SR
Vizualizácia oltárneho celku, 2025, autor: Robert Szemzö
Realizačný tím:
Vlastník: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Alžbety, Perly gotickej cesty, farár – dekan ThLic. Allan Tomáš, administratívne zabezpečenie: Mária Palenčárová, propagácia: Mgr. Tomáš Harbuľák
Autor repliky: Mgr. art Robert Szemzö, 2020 – 2025
Reštaurátori: Akad. soch. Martin Kutný, 2022; Mgr. art Ludmila Zozuľáková, 2025
Metodik KPÚ KE: Mgr. Bernadeta Kubová, Mgr. Juraj Gembický
Umelecko-historický výskum: PhDr. Mária Novotná, 2024
Archívno-historický výskum: Mgr. Katarína Nádaská, PhD., 2024
Odborná spolupráca, materiálová analýza polychrómie sochy a tabuľových malieb: Mgr. Patrik Farkaš, Ph.D. a pracovníci Odboru konzervačnej vedy Pamiatkového úradu SR, 2024 – 2025
Preklad do anglického jazyka: Mgr. Denisa Herelová